Pamätná fara v Hlbokom – uzákonenie spisovnej slovenčiny
Pamätná fara v Hlbokom pripomína dôležitý moment v dejinách slovenského jazyka: na tomto mieste v roku 1943 uzákonili Ľudovít Štúr, Jozef M. Hurban a Michal M. Hodža spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Pre návštevníka je to miesto, ktoré spája jazykovú a kultúrnu pamäť s konkrétnym miestom ľudskej činnosti.
Mená spomínaných osobností sú späté so slovenským národným obrodením a so snahami o zjednotenie písomnej podoby jazyka. Pamätná fara je preto zaujímavá nielen pre záujemcov o miestnu históriu, ale aj pre tých, ktorí sa zaujímajú o vývin spisovnej slovenčiny a jej korene v stredoslovenských nárečiach.
Miesto je zároveň spojené so spisovateľskou stopou: v roku 1947 sa tu narodil spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský. Táto skutočnosť pridáva lokalite ďalšiu vrstvu kultúrneho významu, pretože prepája jazykovú reformu s literárnou tradíciou.
Pri návšteve pamätnej fary v Hlbokom ocenia návštevníci atmosféru reflektovania nad dejinnými rozhodnutiami i osobnými osudmi, ktoré formovali slovenskú kultúru. Miesto odporúčame zaradiť do programu pri výletoch po okolí pre tých, ktorí chcú hlbšie porozumieť histórii jazyka a literatúry.
Fotografia od @machovicka