Súsošie Najsvätejšej Trojice je barokové dielo postavené v roku 1740 na pamiatku skončenia epidémie moru, ktorá postihla Nové Zámky v tom istom roku. Ako pripomienka dramatického obdobia slúži monument nielen ako historická stopa, ale aj ako výraz vďaky a náboženskej útechy obyvateľov mesta.

Barokové súsošie vyniká typickými znakmi obdobia — plastickosťou foriem, výrazným modelovaním postáv a kompozičnou dynamikou, ktoré mali priblížiť náboženské témy verejnosti. Hoci presné detaily výzdoby závisia od konkrétneho diela, takéto pamätníky spravidla stavali ako výraz úcty a pripomienku prežitého utrpenia.

V historickom kontexte 18. storočia boli podobné stĺpy a súsošia v strednej Európe bežnou reakciou na epidémie — mestá a obce ich zriaďovali ako verejné vyznania viery a poďakovania za ukončenie choroby. Súsošie v Nových Zámkoch preto patrí medzi miestne pamätníky s hlbokým symbolickým významom pre komunitu.

Pre návštevníka je súsošie príťažlivé ako pokojné miesto na zamyslenie a spoznanie miestnej histórie. Pri prehliadke si všímajte barokové tvaroslovie a celkovú kompozíciu; pamätajte tiež na pietny charakter miesta. Krátka zastávka pri súsoší môže obohatiť prehliadku mesta o historický a kultúrny rozmer.