Pevnosť Leopoldov patrí medzi najvýraznejšie historické objekty spojené s vojenskou i trestnou históriou na území Slovenska. Pôvodne postavená v rokoch 1665–1669 po páde pevnosti v Nových Zámkoch, vznikla ako súčasť obranného systému proti Osmanskej ríši. Svoj pôvodný vojenský charakter si niesla dlhé stáročia, kým neprešla väčšou zmenou účelu.

V roku 1855 bola pevnosť prestavaná na väznicu a rok nato prijala prvých väzňov. Táto transformácia z vojenskej pevnosti na výkonový ústav zanechala na stavbe črty, ktoré odrážajú jej predchádzajúce využitie i prispôsobenie na väzenské potreby. Objekt je príkladom historickej premeny architektúry v reakcii na meniacie sa spoločenské a bezpečnostné požiadavky.

Pevnosť sa neslávne preslávila aj najmä po februárovej revolúcii, keď v nej česko‑slovenská komunistická vláda väznila a likvidovala politických väzňov. Táto kapitola jej dejín jej prisudzovala významné miesto v politickej a spoločenskej pamäti oblasti a prispela k reputácii miesta ako symbolu represie.

V súčasnosti má objekt kapacitu 1 502 osôb a patrí pod správu Zboru väzenskej a justičnej stráže. Keďže pevnosť plní väzenské funkcie, prístup verejnosti môže byť obmedzený; pri záujme o návštevu je vhodné overiť si možnosti vopred. Napriek tomu zostáva Pevnosť Leopoldov dôležitým miestom pre tých, ktorých zaujíma história trestného práva, vojenského staviteľstva a politických udalostí regiónu.