Renesančná zvonica v Poprade pri kostole svätého Egídia pochádza z obdobia renesancie a podľa písomného popisu ju v roku 1592 postavil majster Ulrich z Kežmarku. Zvonicu zdobí štítová atika a spolu s priľahlým kostolom tvorí výraznú poznávaciu značku centrálneho námestia mesta. Ide už o druhú zvonicu, ktorá stojí na tomto mieste, čo svedčí o dlhom kontinuitnom využívaní tejto polohy v mestskom jadre.

V minulosti sa vo zvonici nachádzali tri zvony zo 17. storočia, no veľký požiar v roku 1844 zvonicu úplne zničil a tieto zvony sa pri tom roztavili. Doterajší stav a priebeh udalostí sú súčasťou miestnej histórie; datum 1844 je dokonca vyznačené na tele jediného zvona, ktorý sa v súčasnosti používa. Tento používaný zvon vznikol približne koncom 19. storočia.

Architektonicky zvonica nesie znaky renesančného tvaroslovia, pričom štítová atika je jedným z jej charakteristických prvkov. Ako súčasť súvislého mestského priestoru pri kostole svätého Egídia pôsobí zvonica aj ako orientačný bod a estetický doplnok centra Popradu. Keďže ide o objekt s bohatou históriou, pozornosť návštevníkov často upútajú práve jeho detaily a súvislosti s dejinami mesta.

Pri návšteve odporúčam pozrieť si zvonicu z exteriéru v kontexte námestia a priľahlého kostola; pri fotografovaní a prehliadke je vhodné rešpektovať náboženský charakter miesta a miestny poriadok. Pre tých, ktorí majú záujem o históriu, ponúka zvonica zaujímavý príbeh spojenia architektúry, požiaru a následnej obnovy, ktorý sa odráža aj v dnešnom vzhľade a v zachovanom zvone.