Zrúcanina hradu Kamenec vznikla v 13. storočí po mongolskom ("tatárskom") vpáde, ktorý podnietil stavbu mnohých pevností v regióne. Hrad slúžil ako obranný bod a sídlo miestnych šľachtických rodov a dnes pripomína búrlivé obdobia stredoveku svojím názvom a zachovanými fragmentmi.

V roku 1283 sa hrad spomína v súvislosti s výmenou majetkov medzi synom Lóranta a rodinou Mičbánovcov, čo dokladá jeho dôležitosť vtedy pôsobiacej lokálnej šľachty. V pramenných záznamoch z roku 1438 je Kamenec uvedený s vežou, čo naznačuje typickú stredovekú architektúru a obranné prvky, ktoré tam kedysi stáli.

V polovici 15. storočia hrá hrad aktívnu úlohu v regionálnych konfliktoch: v roku 1451 ho dobyl Ján Jiskra a využíval ho na výpady do okolia. Následne v roku 1458 obsadilo hrad kráľovské vojsko a priamo na hradnom sídle bola uzavretá mierová zmluva medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadym, čo svedčí o strategickom význame pevnosti v dobových mocenských sporoch.

Koncom 15. storočia vykonali majitelia, pravdepodobne Soósovci, rozsiahle opravy a vybudovali silné opevnenie. V 17. storočí, keď sa vtedajší majiteľ Juraj Soós zapojil do Vesselényiho povstania, cisárske vojsko v roku 1672 hrad zbúralo. Dnes zrúcanina predstavuje pamiatku dlhého historického vývoja a je miestom, kde si návštevník môže predstaviť minulosť a úlohu hradu v dejinách regiónu.